Prečo deti potrebujú jednoduchý jazyk a jasné pokyny?

Mnohé situácie, v ktorých dieťa plače, nereaguje alebo pôsobí "neposlušne", nesúvisia s jeho správaním, ale so spôsobom, akým k nemu hovoríme. Deti do približne 6 rokov ešte len dozrievajú v schopnosti spracovať reč, triediť informácie a reagovať na pokyny dospelých. Jednoduchý jazyk a jasné pokyny nie sú ústupkom, ale prirodzenou odpoveďou na vývinové možnosti detského mozgu.

Čo sa deje v mozgu dieťaťa 

Mozog malého dieťaťa je vo fáze intenzívneho vývinu. Oblasti zodpovedné za pozornosť, pracovnú pamäť a filtrovanie informácií ešte nie sú plne vyvinuté. Dieťa:

• nedokáže rozlíšiť podstatné informácie od vedľajších,

• spracuje len obmedzené množstvo slov naraz,

• reaguje silnejšie na emočne zafarbené slová (napr. hrozby, varovania).

Ak dospelý používa dlhé vety, vysvetľovania alebo varovania, nervový systém dieťaťa môže byť rýchlo preťažený. Výsledkom nie je porozumenie, ale zmätok alebo emočná reakcia.

Čo tým dieťa NEVYJADRUJE

Keď dieťa nereaguje na pokyn, neznamená to, že:

• nechce spolupracovať,

• ignoruje dospelého naschvál,

• skúša hranice alebo manipuluje.

Veľmi často ide o situáciu, keď dieťa pokyn nedokázalo spracovať v takej podobe, v akej ho dostalo. Napríklad z vety: "Nebehaj, lebo spadneš, ublížiš si a pôjdeme k lekárovi," si dieťa zapamätá len emocionálne najsilnejšiu časť – lekár = strach.

Ako reagovať  

Dieťa podporíme v spolupráci tým, že prispôsobíme komunikáciu jeho vývinovým možnostiam:

• Používame jednoduchý jazyk – krátke, jasné vety bez zbytočných vysvetlení.
  "Zastav sa." "Sadni si."

• Rozdeľujeme pokyny na kroky – jedna úloha = jeden krok.
  "Umy si ruky. Potom si sadni."

• Zapájame vizuálnu alebo pohybovú podporu – gestá, ukazovanie, obrázky.

• Získame pozornosť dieťaťa pred pokynom – oslovením menom, očným kontaktom, jemným dotykom.

Takáto komunikácia znižuje stres, podporuje spoluprácu a posilňuje pocit bezpečia dieťaťa.

Kedy spozornieť 

Zvýšenú pozornosť si vyžaduje situácia, ak:

• dieťa dlhodobo nerozumie ani veľmi jednoduchým pokynom,

• reaguje extrémnym strachom alebo úzkosťou na bežné situácie,

• má výrazné ťažkosti s porozumením reči v porovnaní s rovesníkmi.

V takých prípadoch je vhodné konzultovať vývin dieťaťa s odborníkom (logopéd, psychológ, pediater).

Deti nie sú neposlušné. Veľmi často sú len preťažené informáciami, ktoré ešte nedokážu spracovať. Keď im pomôžeme jednoduchým jazykom, jasnými krokmi a pokojnou komunikáciou, podporujeme ich emocionálny aj kognitívny vývin.