Každý nový deň prináša množstvo podnetov, rozhodnutí a výziev. Práve preto si mozog prirodzene vyberá to, čo je predvídateľné a známe. Špagety s kečupom sú presne také.

• majú rovnakú farbu, vôňu aj chuť,

• neobsahujú prekvapivé kúsky,

• chuť sa nemení z jedného sústa na druhé.

Pre nervový systém je to signál bezpečia. Keď dieťa vie, čo príde, nemusí byť v strehu a môže sa uvoľniť. V období, keď sa dieťa ešte len učí zvládať emócie, zmeny a sociálne situácie, je jedlo s istým výsledkom mimoriadne upokojujúce.

Sladká chuť má biologický význam 

Kečup je sladkokyslý a obsahuje cukor. Deti majú prirodzene silnejšiu preferenciu sladkej chuti než dospelí – nejde o zlozvyk, ale o evolučný mechanizmus. Sladké chute v minulosti:

• signalizovali bezpečný zdroj energie,

• znamenali nízke riziko otravy,

• podporovali rast a vývoj.

Pre detský mozog je sladká chuť signálom: "Toto je v poriadku." Preto často siahajú po jedlách, ktoré chutia jemne a sladkasto a odmietajú horké či výrazné kombinácie.

Textúra, ktorá nezaťažuje zmysly 

Mnohé deti sú oveľa senzoricky citlivejšie, než si dospelí uvedomujú. Jedlo pre nich nie je len chuť, ale aj pocit v ústach, konzistencia, zvuk pri hryzení, či vizuálny dojem.

Špagety s kečupom sú mäkké, hladké, klzké, bez chrumkavých, vláknitých či "nečitateľných" kúskov. Pre zmysly sú jednoducho zvládnuteľné. Mozog nemusí spracúvať veľa informácií naraz, a to znižuje stres.

Jedlo ako priestor kontroly

Deti majú v bežnom dni len málo oblastí, kde môžu rozhodovať samy. Oblečenie, program, čas, pravidlá – o tom všetkom rozhodujú dospelí. Jedlo je často jediné miesto, kde dieťa cíti autonómiu.

"Toto poznám. Toto chcem. Toto viem zjesť." Špagety s kečupom sú voľba, pri ktorej sa dieťa cíti kompetentné a isté. Odmietanie iných jedál tak často nie je vzdor, ale snaha udržať si aspoň malý pocit kontroly.

Emócie a pamäť zohrávajú veľkú rolu 

Mozog si jedlo ukladá spolu s emóciami. Špagety s kečupom bývajú často spojené s rýchlou večerou bez tlaku, uvoľnenou atmosférou a pocitom, že "nič nemusím". Ak dieťa zažilo, že pri tomto jedle nebolo napomínané, presviedčané ani hodnotené, jeho mozog si ho zapamätá ako bezpečné a príjemné. Nabudúce po ňom siahne znovu – nie kvôli chuti samotnej, ale kvôli pocitu.

Čo tým dieťa NEVYJADRUJE

Keď dieťa žiada stále to isté jedlo, nehovorí:

• "Som vyberavé."

• "Nechcem skúšať nové veci."

• "Ignorujem vašu snahu."

V skutočnosti hovorí: "Potrebujem istotu, jednoduchosť a pokoj."

Ako reagovať bez bojov 

Namiesto tlaku pomáha citlivý prístup:

• nové jedlá ponúkajte vedľa známeho jedla, nie namiesto neho,

• nechajte dieťa rozhodnúť, či ochutná, nie koľko zje,

• rozprávajte o jedle neutrálne, bez hodnotenia,

• rešpektujte, že chuťové preferencie sa vyvíjajú postupne.

Výskumy ukazujú, že deti, ktoré nie sú do jedenia tlačené, prirodzene rozširujú svoj jedálniček v neskoršom veku.

Špagety s kečupom nie sú dôkazom "zlej" stravy. Sú vývinovou istotou, ktorú si detský mozog vyberá v čase, keď je svet veľký, hlučný a plný očakávaní. Keď dieťa cíti bezpečie pri jedle, otvára sa aj zvedavosti. A práve bezpečie je tým, čo vedie k pestrosti na tanieri.