Drevená palica, na nej nasadený deravý klobúk. Pod klobúkom slamená hlava a za klobúkom malý štvorlístok pre šťastie. Kabát samá záplata a vo vrecku myš. Gombíky obtrhané, vlasy strapaté, oči veselé a ústa doširoka usmiate. To bol on - strašiak do kapusty. Možno ste ho nikdy nevideli. Stál v šírom poli, navalený trošku vbok. Strážil tu pred hladošmi kapustné hlavy. Strážil a občas aj strašil. Jeho slabé: -Bu! však skoro nikdy nikoho nevyľakalo. Pod kabátom ukrýval srdce zo zlata a namiesto strachu rád rozdával smiech. A k úsmevu sem – tam podaroval aj hlávku kapusty. Veď jej tu bolo dosť pre všetkých. Nemohol však dobráčisko tušiť, čo sa stane, keď zajkovia začnú na pole chodiť nepozvane.

Zajkova rodina prišla sem celá – mama, otec, sestry, bratia, sesternice, bratranci, krstné mamy, tatovia, dedovia aj babky. Na raňajky kapustička, na obed kapusta, na večeru kapustný hlúb. Z poľa sa šírilo od rána až do večera chrumkavé: - Chrupky – chrup! Čoskoro sa v poli váľala medzi kapustou aj celá zajkovie rodina. Hopkať sa im už vôbec nechcelo. Joj, ďaleko bolo domov! Tu stačilo len natiahnuť labky a odlomiť si sladký kapustný list. A tak brušká rástli im poriadne doširoka. Zakrátko vyzerali ako balóniky s dlhými ušami a s malými huňatým chvostami. Keby ich na motúzik uviazali, možno by si aj vzduchom zalietali!

- Bu! Bu – bu –bu! A dosť! Zajkovia, moji milí! Odteraz až do odvolania, bude tu platiť nový poriadok! - postrašil strašiak, keď už nemohol sa dívať, ako zajace celé dni len polihovali a jedli. - Kapustu dostane len ten, kto urobí dobrý skutok! - Dobrý skutok? To je čo? - zajace krútili nechápavo hlavami a gúľali očami. – Dobrý skutok je... , - nestihol strašiak ani odpovedať. - Veľa jesť! - rozhodla guľa zajačia, tá najväčšia. Svoje zuby zaborila hlboko do kapusty. Všetky zajace sa tomu v poli nahlas chechtali. Svoje tučné brušká labkami si hladkali. Kapustné hlavy ostošesť celé dni aj noci smelo ďalej chrúmali.

Zosmutnel panák v kapuste, klobúk si stiahol do očí. Načo je v poli strašiakom? Veď neskriví sa ani fúzik zajačí pri jeho smiešnom strašení. A tak tu stál, kapusty už ani nerátal. Vedel, že už čoskoro po takejto hostine, ostane tu po kapuste iba holá pláň. Keď slnko na oblohe svietilo, strašiakov kabát robil zajkom skvelý tieň. Už sa ho nikto nepýtal, či by im ešte pomôcť chcel. A keď sa nebo zatiahlo a dážď sa začal ako z krhly liať, pod kabát sa mu všetci napchali a pred lejakom sa tu dobre schovali. Bolo im jedno zajacom, že strašiakovi mokne hlava, lebo vietor mu odfúkol klobúk doďaleka. Kto by za ním bežal? Veď oni mali pod plášťom skvelý, dokonca aj suchý dom. A tak strašiak prestal strašiť. Nikoho už neplašil. Len tu stál a potichu sa tejto skaze prizeral.

Zakrátko ozvalo sa v poli hlasné kýchanie. Soplík utieral si strašiak do rukáva, mal vysokú horúčku a bolela ho hlava. - Veď ty si chorý, strašiačik! - pricupital posledný starostlivý zajačik. - Uvarím ti bylinkový čaj! - pohopkal zajko dookola, v náručí niesol bylín pár. - Musíš ho piť po dúškoch a teplý! - radil strašiakovi. Keď strašiak odvar vypil, náramne sa potil! Potom zas len kýchal, kašľal, stonal, vzdychal. - Oj, zajkovia, zle je! - kričí zo všetkých síl malý ušiačik. - Či zabudli ste, že kamarátom našim je tento chorý staršiak - dobráčik! Hladných nás nikdy nenechal a pred počasím zlým svojim telom nás vždy ochránil!

Spozorneli zrazu všetci: - Veru, pravdu vraví náš najmenší zajačik! - Od hanby sa im zapýrili dlhé uši. Že bude chorý, mohli predsa tušiť! - Ako teraz vyliečiť strašiaka kamaráta? Tu pomôže len múdra rada! - Dokopy dali svoje hlavy, hútali zajkovia, premýšľali. - Potrebuje tabletky, sirup, ba aj kvapky! Myš prehrabala celú skrýš, no našla iba kúsok obväzu a vaty. Strašiak dostal obklad na čelo. Stál ďalej celý uzimený. Zuby mu drkotali, od zimy sa triasol. - To bude zimnica, potrebuje teplo! - Huňaté kožúšky vyzliekli si zajkovia. Mäkkú postieľku z nich ustlali. Prikryli v nej strašiaka od hlavy až po päty. Strnulí a bezradní zvesili pri postieľke hlavy. - Ako mu pomôcť? Čo máme spraviť? - Potrebuje zdravé vitamíny! - priletela múdra sova. - Ale kde ich v poli zobrať? - pobehujú zajkovia bezradne a splašene. - Veď je ich tu plno všade! Čo ich nevidíte? - Kde? No predsa v kapuste!

Ťukli si zajkovia labkami do čela. Naozaj! Pohrýzli kapustu na malé kúsky, labkami z nich šťavu vytlačili, a tak kapustovú medecínku pre strašiaka pripravili. Za lyžicu dostal ráno, no obed aj večer. Čakali zajkovia ticho, čo sa stane. Po prvom dni bolo počuť, ako klope hlasnejšie bubákovo srdce. Podvečer druhého dňa pomaly otvoril oči. - Strašiak náš milý, už máme dosť sily. My by sme aj veľa dobrých skutkov teraz urobili, - tisnú sa zajkom slzy do očí. Strašiak sa len pozeral, nič nehovoril. Už ani nestonal, vôbec sa nehýbal sa. Len odrazu znenazdania urobil hlasno do ticha to svoje: - Bu! Zajkovia sa tak naľakali, že rovno na chvostíky popadali! Strašiak bol zdravý! Namôjveru! Vyliečili ho dobré skutky a bezpochyby vitamíny zázračnej kapustovej zeleniny. Neveríte, že je to tak? Spýtajte sa koho len chcete, aký poklad ukrytý je v kapuste. 

Kapusta – zelený poklad zo záhrady 

Kapusta nie je len obyčajná zelenina. Obsahuje veľa vitamínu C, ktorý chráni pred chorobami, vlákninu, ktorá pomáha tráveniu a minerály ako vápnik, draslík či železo. Vďaka nim máme viac energie a lepšie fungujú naše svaly aj mozog. Okrem toho má kapusta aj špeciálne látky, ktoré bojujú proti únave a pomáhajú nášmu telu čistiť sa od škodlivín. Preto ju odborníci odporúčajú jesť pravidelne – najmä počas jesene a zimy, keď častejšie prechladneme. 

Najzaujímavejšia na kapuste je jej "premena" na kyslú kapustu. Keď ju necháme niekoľko dní kvasiť, začne v nej pracovať malý zázrak – baktérie mliečneho kvasenia. Tieto "dobré" baktérie premieňajú cukor na kyselinu mliečnu, ktorá kapustu ochráni a dodá jej typickú kyslastú chuť. Vďaka tomu kyslá kapusta obsahuje ešte viac vitamínu C a probiotík, ktoré posilňujú našu imunitu a pomáhajú tráveniu. Dá sa povedať, že je to prírodný vitamínový doplnok priamo zo suda! Kapusta posilňuje imunitu, pomáha pri trávení, dodáva telu vitamíny a minerály a dokonca pomáha našim bunkám zostať mladými.

Zajace a strašiak

Pohybová hra s pravidlami

Pomôcky: 

klobúk pre strašiaka, priestor (trieda, dvor, lúka)

Pravidlá hry:

1. Deti sú zajace. Poskakujú po lúke a "hľadajú kapustu" – môžu si pritom robiť pohyby ako zajačiky (skákanie znožmo, krčenie labiek).

2. Jeden hráč alebo učiteľka je strašiak – stojí v strede s rozpaženými rukami, na hlave má klobúk.

3. Zajace poskakujú a hrajú sa okolo strašiaka, ale nesmú sa ho dotknúť.

4. Keď strašiak zvolá: "Bu!" a spusti ruky, zajace musia zamrznúť na mieste.
5. Kto sa pohne, ide na chvíľu "odpočívať" na kraj ihriska (alebo sa stane novým strašiakom).
6. Hra pokračuje, kým si všetky deti nevyskúšajú úlohu strašiaka. 

Hra rozvíja: 

• hrubú motoriku (skákanie, rovnováhu)
• reakciu na signál a schopnosť zastaviť pohyb
• disciplínu a sústredenie
• radosť z pohybu

Pokračuj v dobrodružstve!

• "Dobré skutky" - diskusia: Každý deň prináša malé chvíle, v ktorých môžeme byť láskaví – podať pomocnú ruku, podeliť sa o hračku či potešiť úsmevom. Táto aktivita povzbudzuje deti, aby rozprávali o svojich dobrých skutkoch, spomínali ich a premýšľali, čo všetko dobré dokážu urobiť pre druhých. Rozhovory o dobre pomáhajú deťom uvedomovať si vlastné správanie, rozvíjať empatiu a cit pre druhých, učiť sa, že aj maličkosti robia svet krajším. Nech sa dobré skutky stávajú témou rozhovorov aj každodenných zážitkov.

• "Záhada kapustnej hlávky" - počítanie, logické myslenie: Koľko zajačikov sa naje z jednej hlávky kapusty, ak každý zje jeden list? Rozoberte hlávku kapusty a spočítajte jej listy. Zahrajte sa na zajace a celú kapustu zjedzte.

• "Vytvor strašiakovi vlasy" - posilňovanie prstov, koordináciu ruka–oko a príprava sa na písanie: Strihanie je pre dieťa malým dobrodružstvom – nožnice v ruke, čiara pred ním a výzva, ktorú dokáže prekonať. Na pracovných listoch v štyroch variáciách náročnosti si postupne precvičí rovné, oblé aj lomené čiary – od jednoduchšieho k náročnejšiemu. Každý prestrihnutý riadok je krok k väčšej samostatnosti, sebadôvere a šikovnosti.

• "Viem kresliť srdcia" - istota ruky, koordinácia oko–ruka, sústredenie a trpezlivosť: Deti milujú srdiečka – a zároveň pri nich nenápadne trénujú jemnú motoriku a grafomotorické zručnosti. Každé dokončené srdiečko prináša nielen radosť z tvorenia, ale aj posilnenie zručností dôležitých pre písanie a kreslenie.

• "Jesenné párovanie" - porovnávanie, hľadanie podobnosti: Na prvý pohľad jednoduchá úloha, no v skutočnosti rozvíja vizuálne vnímanie a porovnávanie, logické myslenie a triedenie podľa znaku, sústredenie a pozornosť. Párovanie je pre deti hravý spôsob, ako si vytvárať zručnosti, ktoré sú základom pre matematické myslenie.

• "Sledovanie čiary" - vizuomotorika: Aktivita je viac než len kreslenie – je to príprava na písanie a orientáciu v priestore. Každá dokončená cesta prináša dieťaťu radosť z úspechu a istotu v pohyboch ruky.

• "Na poli"- logické myslenie, zrakové vnímanie a schopnosť porovnávať: Úlohou je spočítať obrázky a počet zakresliť pomocou bodiek. Aktivita podporuje budovanie zručností, ktoré sú pevným základom pre budúce matematické učenie.