- Skrytí, neskrytí, idem! - ozvalo sa na brehu jazera, pri ktorom sa na skrývačku hrali bocianie mláďatá. - Jeden – dva – tri, Art! - vyklopal bocianik zobákom svojho brata, krátko po tom, ako sa hra začala. - Prečo ja?! Zasa som prehral?! A tak rýchlo! - nechápavo zvesil hlavu smutný Art. Posadil sa na breh a nešťastný čakal, kým sa začne ďalšie kolo.

Art – bocian biely bol veľmi výnimočný. Od narodenia bol totiž umelcom. Mal rád umenie a najradšej to bodkované. Tvoril všade. Končekom svojho dlhého zobáka dokázal vyďobať nádherné dierkované vzory, ktoré vyzerali ako čipky. Nie div, že ho pri schovávačke vždy rýchlo našli. V akejkoľvek dobrej skrýši odhalili ho úplne ľahko. Okolie úkrytu Art pri čakaní vždy vyzdobil dierkami. Dierkované boli listy na strome, dierkované boli aj listy v tráve. Všetko okolo premenil Art na dierkovanú výšivku. A to teda bola nádhera! Len škoda, že stále prezradila jeho skrýšu.

- Deti, večera! - zakričala bociania mama a prerušila hru. Bociany sa zleteli nad mokraďou. Svoje dlhé nohy zaborili do vody, jednu vysoko prikrčili a trpezlivo čakali, kedy sa objaví malá žabka: - Mňam, budú žabie stehienka! Hlavu aj s dlhým krkom pritiahli viacej k telu. Oči mĺkvo upierali do mokrade. Aj Art robil presne to isté, ako ostatní. Chvíľu ticho a nehybne stál, stál a pozeral, čakal. Ale keď to bola taká nuda! Zrazu bolo počuť len: - Klop a čľap, klop a čľap, klopky – čľapky! - To už Art vyďobával svoju vodno-vzdušnú čipku priamo do močiara. – Art! - stretli sa pri ňom naraz všetky pohľady. Namiesto večere ostalo im iba škŕkanie v bruchu. Všetky vyľakané žaby schovali sa hlbšie do blata. – Art, veď s tebou je len samá pohroma!

A tak Art trávil mnoho času radšej sám. Vlastne nie sám! So svojim umením. Vymýšľal stále nové dierkované vzory. Z času na čas vyletel až k oblohe. Tam svojimi krídlami poroztieral mraky a vyďobal čipky v oblakoch. Vtedy bol Art veľmi šťastný!

- Budem letieť do Afriky! - oznamoval Art koncom leta, kým si balil kufor. Na odlet čakal v dlhom rade a zas sa to stalo. Napadlo mu vyzdobiť si kufrík, iste bude krajší dierkovaný! Ďob zobákom z jednej strany a tu - obraz nevídaný! Čipkované slniečko. Veď letí za ním do Afriky! - Čo to bude za kufor zdobený len z jednej strany? Na tú druhú urobím svoj obraz, len taký malý bodkovaný! - A čo v hlave sa mu zrodilo, umelec bocian hneď aj spravil! - Veru podobám sa na seba! - pokýval spokojne hlavou. - Aha, mami!

Oj, beda – prebeda! Všetci sa niekam stratili a Art tu s kufrom vyzdobeným uprostred lúky ostal sám. Pozerá hore do neba, po blízkych ani chýru, ani slychu. Len bledomodrá obloha a na nej pár baránkových oblakov. Počúva, či klopkanie neozve sa niekde z diaľky, no zaznieva len štebotavé čvirikanie vrabcov, ktoré sa obďaleč hrajú naháňačku. - Kadiaľ sa letí do Afriky? - zakričal Art do veselého kŕdľa. – Na juh, musíš letieť na juh! - múdro mu radia malé vrabce. - A ktorým smerom je ten juh? – No, tadiaľ! Nie, nie, radšej leť na druhú stranu! Alebo tadiaľ? - neisto sa tvária vrabce a ukazujú každý inam. – No stratiť sa mi veru nechce! - zvesil Art smutne hlavu. - Tak, nepôjdem do Afriky. Som už veľký, nejako si doma poradím aj sám! - A ťahá kufor späť za komín.

S umením čas mu rýchlo plynul. Nadišla jeseň, to bola pre umelca slasť! Art zabudol aj jesť, toľko tvoril umenia. Zdobil jeseň v prírode a čipky mal krásne farbené. Keby to blízki videli!

Raz ráno nastal všade chlad a zima. Objavila sa tu iná umelkyňa. Plot, listy, kríky, trávu, ba aj steblá v hniezde pokryli kryštáliky ľadu. Bola to biela inovať. Pohľad to bol krásny, ale mrazivý! Pritiahol si Art krídla bližšie k telu. Šúchaním krídel chytro zahnal chlad. – Idem si nájsť niečo na raňajky, - no na mokradi šmýkal sa, lebo ju celú pokryl ľad. Hladný a uzimený vracal sa späť domov. Krídla mu stuhnuté padali k zemi. Vedel, že už má len málo síl, urobil: – Ťuk! zobákom a tak si zachránil život. Art ďobol rovno do okna, za ktorým žila dobrá žena.

Keď znovu oči otvoril, bol zababušený v deke a na nohách mal vlnené podkolienky. Pred ním v krbe plápolal oheň a na večeru dostal sušienky, so vzorom a dierkované. Tu Art prečkal celú zimu. Pýtate sa, či sa nenudil? Veru nie! Mal tu totiž svoje umelecké ďobkanie. Nebojte sa, nepoďobal celý dom! Naučil sa robiť dierky ihlicami. Plietol čiapky, šály, rukavice všetkým susedom a známym. A kým jeho blízki prileteli znovu späť, obalil im celé hniezdo do pletenej deky. Ba aj komín dostal šaty nové - pásikavé neónové, aby vždy všetci potrafili presne domov.  

Migrácia vtákov

Mnoho druhov vtákov odlieta na jeseň do teplejších krajín. Dôvodom je chladné počasie a nedostatok potravy. Zo strednej Európy (aj zo Slovenska) odlietajú v auguste až začiatkom septembra, vracajú sa v mesiacoch marec – apríl. Ich cieľom sú zimoviská v subsaharskej Afrike. Trasa migrácie má dva hlavné smery: západný - cez Španielsko a Gibraltár, východný - cez Balkán, Turecko a Suezský prieplav. Dĺžka trasy je až 10 000 km (jeden smer).

Ako bociany lietajú?

Nepoužívajú veľa energie - lietajú plachtením na teplých vzdušných prúdoch (termikách), vyhýbajú sa letu nad morom, pretože nad vodou nie sú termiky, takže letia po súši. Vyhľadávajú "krajinné mosty" – úzke miesta, kde môžu preletieť z Európy do Afriky s minimálnym rizikom (Gibraltár, Bospor, Suez).

Ako sa orientujú?

Majú schopnosť cítiť magnetické pole Zeme, pamätajú si krajinu a trasu, vnímajú polohu slnka a hviezd. Mladé bociany migrujú prvýkrát bez rodičov, spoliehajú sa na vrodený inštinkt a skupinový let. Prvé roky života strávia často celý čas v Afrike a vracajú sa až ako dospelé. Bociany môžu dosiahnuť rýchlosť letu až 50–60 km/h, preletia denne až 200–300 km. Vracajú sa každý rok do toho istého hniezda!

Čo hrozí bocianovi, ktorý neodletí?

Nedostatok potravy - voda je zamrznutá, má ťažší prístup k vodným živočíchom; podchladenie - ak teplota klesne pod -10 °C a nie je úkryt, hrozí umrznutie; izolácia - chýba mu ochrana skupiny, sociálne väzby.

Ako môže človek pomôcť?

Sleduj: lieta? Je aktívny? Chudne? Ak vyzerá zranene alebo je neaktívny, kontaktuj záchrannú stanicu pre vtáky. Možno mu pomôcť potravou: varené vajíčka, mäso, ryby (bez korenia), nesolené odrezky, surové kúsky mäsa, NIE chlieb ani mliečne výrobky! Vtáčie rehabilitačné centrá môžu bociana prijať na prezimovanie. V Španielsku, Portugalsku či južnom Poľsku už existujú celé populácie bocianov, ktoré nemigrujú – vďaka celoročnému prístupu k potrave zo skládok a teplejšiemu podnebiu. 

Inoväť

Inoväť je jemná, biela vrstva ľadu, ktorá sa tvorí na povrchoch, keď podchladené kvapôčky vodnej pary z hmly narazia na povrch chladnejší ako 0 °C a okamžite zmrznú. Má pierkovitý alebo kryštalický vzhľad, je jemná, biela, hebká a pôsobí veľmi krehko a ľahko.

Ako vzniká?

Vo vzduchu je hmla alebo nízka oblačnosť, ktorá obsahuje podchladené kvapky vody. Keď sa tieto kvapky dotknú studeného predmetu, okamžite zmrznú a vytvoria bielu, mäkkú, kryštalickú vrstvu. Najčastejšie sa tvorí na vetvách stromov, na elektrických vedeniach, plotoch a na tráve, či kríkoch. Vyzerá ako "biela pokrývka" alebo "biele pierko" – nie je tvrdá ako ľad. Často vytvára rozprávkové scenérie.

Skrývačka na 6 spôsobov

Klasická skrývačka

Ako sa hrá: Jeden hráč je hľadač. Zavrie oči a nahlas odpočítava (napr. "1, 2, 3… 20 – idem!"), zatiaľ čo ostatní sa schovajú. Hľadač ich postupne hľadá. Kto je nájdený, buď vypadáva alebo sa pripojí k hľadačovi podľa dohody. Víťazom sa stáva ten, koho nájdu ako posledného – alebo ten, kto sa dokáže potajomky dostať na základňu a zakričať "Som tu!".

Tip: Dohodnite vopred hranice priestoru, aby sa nikto neschoval mimo dohľadu.

Skrývačka s "domčekom"

Ako sa hrá: Hľadač odpočítava pri určenom mieste (napr. lavička = "domček"). Ak hľadač niekoho zbadá, musí zakričať a pribehnúť k domčeku: "Vidím Zuzku za stromom!" – až vtedy je hráč oficiálne nájdený. Ale ak sa hľadaný hráč dostane rýchlejšie k domčeku a dotkne sa ho, zachráni sa.

Tip: Skvelé pre deti, ktoré nechcú len sedieť a čakať, ale chcú šancu na útek.

Tichá skrývačka (Nechytíš ma podľa hlasu)

Ako sa hrá: Hľadač nesmie otvárať oči, ale môže počúvať. Schovaní hráči musia každých 10 sekúnd vydať zvuk – povedať "kuk", tlesknúť alebo zavolať svoje meno. Cieľom je priblížiť sa k nim len podľa sluchu.

Varianta pre mladších: Namiesto hľadania dotykom sa môže povedať: "Zuzka, si za gaučom? – ÁNO!"

Sardinková skrývačka (Opačná skrývačka)

Ako sa hrá: Jeden hráč sa schová, všetci ostatní hľadajú. Ak ho niekto nájde, nezakričí, ale potichu si k nemu ľahne/sadne a pridá sa k úkrytu. A tak ďalej, až kým nie sú všetci natlačení na jednom mieste ako sardinky.

Tip: Výbuchy smiechu zaručené, hlavne keď sa všetci snažia natlačiť pod jednu deku alebo za jeden strom.

Skrývačka s úlohami (Pohybová verzia)

Ako sa hrá: Každý schovaný hráč musí vykonávať dohodnutý pohyb, napríklad:

• neustále skákať ako žaba

• mávanie rukami ako vták

• zvukové efekty (napr. "kvá-kvá", "klip-klap"

Hľadač sa tak ľahšie orientuje, ale je to oveľa vtipnejšie.

Pohyblivá skrývačka (Schovaj sa, ale sa môžeš presúvať)

Ako sa hrá: Schovaní hráči sa môžu počas hry presúvať a zlepšovať si úkryt. Hľadač tak nikdy nevie, kde koho čaká. 

Extra verzia: Ak sa schovaný potichu dotkne hľadača, vymenia si role.

Pokračuj v dobrodružstve! 

• "Toto som ja" - diagnostická kresba: Dieťa kreslí ceruzkou a dospelý ticho pozoruje. Kresba odhaľuje sebavnímanie, emocionálny stav, vývinovú úroveň jemnej motoriky a priestorového vnímania dieťaťa. Sprievodný materiál obsahuje popis k diagnostickej činnosti s usmernením, ako kresbu "čítať".

• "Dizajnérska výzva" - vizuomotorika: Štyri rôzne cestovateľské kufre s rôznou úrovňou obťažnosti od tých pre najmenších, ktorí ho vyzdobia kresbou až po najzložitejší variant vypichovania.

• "Ako sa práve cítim" - emocionálny barometer: Vizuálny a hravý nástroj, ktorý pomáha deťom rozpoznať a pomenovať svoje pocity, sledovať zmeny nálady počas dňa, učiť sa, že všetky emócie sú v poriadku (aj tie nepríjemné), komunikovať bez slov, keď ešte nevedia alebo nechcú hovoriť. S návodom ako ho vytvoriť a ako s nim pracovať počas dňa. Cieľom nie je mať všetky deti na "šťastnej" farbe, ale pomôcť im vnímať, že ich pocity majú miesto, vytvoriť v triede bezpečné, empatické prostredie a podporiť rozvoj emocionálnej inteligencie hrou a prirodzene.

• "Všetko o mne" - sebavyjadrenie: Neexistuje správne ani nesprávne riešenie. Existuje len vlastné JA – plné fantázie, chutí, smiechu a farieb. Kreslite, rozprávajte, snívajte! Či už milujete palacinky, futbal, dúhové šaty alebo šteklenie na nose – je to všetko dôležité! Nezabudnite: Rozprávať o sebe je ako kresliť príbeh, v ktorom ste hlavnou postavou. A ten príbeh je krásny – lebo ste to vy!

• "Farebné žabky" - rozvoj kritického myslenia: Žaba akej farby sa najlepšie schová pri hre na skrývačku? Zelená v tráve? Hnedá v lístí? Ale čo, ak sa skrýva vo farebnej deke v detskej izbe?! Náš svet je plný otázok a tie najzaujímavejšie rozhovory vznikajú, keď deťom dáme priestor premýšľať, hľadať možnosti, porovnávať a tvoriť si vlastné závery.