Sprievodca detským svetom

Dieťa objavuje svet, ktorý ho obklopuje – každý deň prináša nové otázky, zvedavosť a drobné objavy. Sme tu pre všetkých, ktorí chcú tento svet deťom sprístupniť a porozumieť tomu, čo prežívajú a učia sa. 


Stretávame sa s tým každý deň – dieťa nereaguje na naše pokyny, ignoruje pravidlá alebo skúša, kam až môže zájsť. Pre niekoho môže byť toto správanie frustrujúce, dokonca aj vyčerpávajúce. Avšak skúšanie hraníc je úplne prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa a jeho pokusom porozumieť svetu. Keď pochopíme, čo deti vlastne testujú, môžeme lepšie...

Pristihli ste dieťa, ako tvrdí, že "už si umylo zuby", hoci kefka je suchá? Alebo s vážnou tvárou hovorí, že hračku určite nezlomilo – aj keď dôkaz leží na zemi? Prvou reakciou rodiča či učiteľa býva prekvapenie, sklamanie alebo hnev. "Prečo klame? Veď som ho to neučil!" Dobrá správa: detské klamstvo nemusí byť znak zlého charakteru. V skutočnosti...

Rodičia i učitelia túto situáciu dobre poznajú – v škôlke je dieťa pokojné, spolupracuje, rešpektuje pravidlá, no doma ako by sa zmenilo. Plač, vzdor, odmietanie či výbuchy emócií. Prečo sa to deje? Znamená to, že dieťa "hrá divadlo" alebo že doma niečo nie je v poriadku? Nie. Vysvetlenie je oveľa prirodzenejšie – a súvisí s tým, ako detský mozog...

Keď máš doma zvedavé dieťa, veľmi skoro zisťuješ, že pokojné "prečo?" dokáže prerásť do nekonečného reťazca otázok. Prečo je obloha modrá? Prečo musím spať? Prečo stromy rastú nahor? A potom zas: "Prečo?" Znova a znova. Namiesto frustrácie sa oplatí pozrieť sa na to, čo sa skrýva za touto otázkou – pretože je to vlastne súčasť vývoja dieťaťa. Ak sa...

Poznáte to: "Ešte chvíľku…!" Dieťa je ponorené do hry a aj keď ho trikrát zavoláte, akoby vás ani nepočulo. Možno máte pocit, že vás ignoruje alebo nechce poslúchať. V skutočnosti sa však deje niečo úplne iné – niečo fascinujúce. Dieťa je pri hre v stave hlbokého sústredenia. Podľa najnovších poznatkov detskej neuropsychológie je hra prirodzený...

Deti do 6 rokov sa ešte učia spracovávať informácie a rozlišovať medzi tým, čo je dôležité a čo nie. Ich mozog nemá vyvinutý "filter", ktorý by im umožnil vybrať si podstatné informácie z množstva slov, ktoré počujú od dospelých. Preto sa často stáva, že deti reagujú prehnane, plačú alebo ignorujú pokyny, ktoré sa nám dospelým zdajú úplne jasné.

Nenašli ste u nás odpoveď na svoju výchovnú otázku? 

Nenecháme vás v tom samých! Napíšte nám. Spolu nájdeme riešenie!