Ako strašiaka vyliečili vitamíny a dobré skutky
Na drevenej palici stál deravý klobúk. Pod ním bola slamená hlava a za klobúkom malý štvorlístok pre šťastie. Kabát mal samú záplatu, vo vrecku bývala myška a na tvári mu svietil široký úsmev. To bol strašiak do kapusty. Stál uprostred veľkého poľa a strážil kapustné hlavy pred hladnými návštevníkmi. Občas sa ich snažil aj postrašiť. "Bu!" Lenže jeho strašenie nebolo veľmi strašidelné. Pod kabátom totiž ukrýval dobré srdce a namiesto strachu rozdával skôr úsmevy. Niekedy dokonca podaroval aj hlávku kapusty. Veď na poli ich rástlo naozaj veľa. Netušil však, čo sa stane, keď si kapustné pole obľúbia zajace.
Jedného dňa prišla celá zajkova rodina. Mama, otec, bratia, sestry, dedkovia, babky, bratranci aj tety. Na raňajky jedli kapustu. Na obed jedli kapustu. A na večeru tiež kapustu. Z poľa sa celý deň ozývalo: "Chrup! Chrup! Chrup!" Zajace jedli od rána do večera. A jedli tak veľa, až sa im brušká poriadne zaoblili. Čoskoro vyzerali ako chlpaté loptičky s dlhými ušami. Hopkať sa im už veľmi nechcelo. Prečo by aj? Kapustu mali všade okolo seba. Stačilo natiahnuť labku a odtrhnúť si ďalší list.
Strašiak sa na nich pozeral a začínal mať starosti. Napokon si odkašľal a zvolal: "Bu! Bu! Bu! A už dosť!" Zajace prekvapene zdvihli hlavy. "Od dnešného dňa bude platiť nové pravidlo!" "Aké?" pýtali sa. "Kapustu dostane len ten, kto urobí dobrý skutok." Zajace nechápavo krútili hlavami. "A čo je to dobrý skutok?" Strašiak sa už nadychoval, že im to vysvetlí. Vtom najväčší zajac vyhlásil: "Dobrý skutok je zjesť veľa kapusty!" A zahryzol sa do ďalšej hlávky. Ostatní sa rozosmiali. "To je výborný skutok!" A chrúmali ďalej.
Strašiak si smutne stiahol klobúk do očí. Zdalo sa mu, že ho už nikto nepočúva. Keď svietilo slnko, zajace sedeli v tieni jeho kabáta. Keď pršalo, schovali sa pod neho pred dažďom. Strašiak im vždy pomohol. No nikto sa nepýtal, ako sa má on. A tak len ticho stál a pozeral sa, ako kapusty na poli ubúda.
Jedného dňa začal strašiak hlasno kýchať. "Hapčííí!" Bolela ho hlava, triasol sa od zimy a vôbec sa necítil dobre. Všimol si to najmenší zajačik. Pricupital k nemu a znepokojene sa spýtal: "Strašiačik, ty si chorý?" Strašiak len prikývol. "Počkaj! Pomôžem ti!" Malý zajko nazbieral bylinky a uvaril teplý čaj. "Pi ho pomaly a po dúškoch," radil. Strašiak čaj vypil, ale stále mu nebolo lepšie. Kašľal, stonal a kýchal. Zajko sa rozbehol za ostatnými. "Poďte rýchlo!" volal. "Strašiak je chorý!"
Zajace sa zhromaždili okolo postele. "To je zlé," zašepkali. "Veľmi zlé." Najmenší zajko sa na nich pozrel. "Zabudli ste, koľkokrát nám pomohol?" Všetci stíchli. Mal pravdu. Strašiak ich nikdy nevyháňal. Delil sa s nimi o kapustu. Chránil ich pred slnkom aj dažďom. A oni sa oňho vôbec nestarali. Od hanby im až uši červeneli.
"Musíme mu pomôcť!" rozhodli. Premýšľali, čo by mohli urobiť. Myška prehľadala všetky zásoby. Našla trochu vaty a kúsok obväzu. Zajace priložili strašiakovi obklad na čelo. No stále sa triasol od zimy. "Potrebuje teplo!" povedal jeden zo zajkov. A tak si všetci vyzliekli svoje huňaté kožúšky. Zohriali nimi strašiaka od hlavy až po päty. Potom si sadli okolo neho a čakali.
Ale strašiak bol stále slabý. Práve vtedy priletela múdra sova. "Potrebuje vitamíny," povedala. "A kde ich vezmeme?" pýtali sa zajace. "Veď ich máte všade naokolo." "Kde?" "Predsa v kapuste!" Zajace sa plesli po čele. "Veď jasné!" Natrhali kapustu na malé kúsky a vytlačili z nej šťavu. Pripravili strašiakovi zdravý kapustový nápoj. Ráno mu dali lyžičku. Na obed ďalšiu. A večer ešte jednu.
Prvý deň všetci trpezlivo čakali. Druhý deň tiež. Potom sa niečo stalo. Strašiak pomaly otvoril oči. Zajace sa k nemu hneď rozbehli. "Strašiačik!" "Nám je to tak ľúto," povedali. "Boli sme sebeckí." "Teraz už vieme, čo je dobrý skutok." "A chceme ho robiť každý deň." Strašiak sa na nich chvíľu pozeral. Nehovoril ani slovo. Zajace zadržali dych. A zrazu... "BU!" Tak hlasno, že všetci od prekvapenia popadali na chvostíky. Potom sa strašiak rozosmial. Bol zdravý!
Zajace poskakovali od radosti. Podarilo sa im ho vyliečiť. Pomohol mu teplý čaj, mäkká prikrývka, kapustové vitamíny... Ale najviac zo všetkého mu pomohlo to, že sa oňho postarali kamaráti. Odvtedy už zajace vedeli, čo je dobrý skutok. A keď niekto v poli potreboval pomoc, vždy sa našiel zajačik, ktorý ochotne priskočil. A ak neveríte, že kapusta je zdravá, spýtajte sa strašiaka. Ten o tom vie svoje.