Ako si pavúčik hľadal svoj nový domov
Tam, kam slnko svietilo len málokedy, bolo jedno zvláštne miesto. Vládlo tam šero a ticho. Práve tam žil malý pavúčik. V noci si plietol pavučiny a cez deň sa na nich rád hojdal. Alebo to bolo naopak? Kto vie! Na tom mieste totiž vyzerali deň aj noc skoro rovnako. "Dopredu – dozadu, dopredu – dozadu, vpred a vzad! spieval si pavúčik pri hojdaní. Jeho tichá pesnička sa niesla dookola. Vetrík mu pri tom strapatil hlavu a občas mu veselo zapískal pri uchu.
Pavúčik vedel, že prišla jeseň. Nepotreboval na to kalendár. Každé ráno ho navštívila hmla a na pavučine mu zanechala drobné kvapky rosy. Vyzerali ako malé perličky navlečené na nitkách. To bola nádhera! Jeseň mal pavúčik zo všetkých období najradšej. "Jupííí!" tešil sa.
Keď sa pozrel do kvapiek rosy, videl v nich svoju tvár ako v maličkých zrkadlách. Keď sa usmial, usmievali sa aj všetky naraz. Keď zamračil obočie, zamračili sa tiež. Raz sa rozhodol trochu zašantiť. Vyplazil jazyk. A čo myslíte? Zo všetkých kvapiek naňho pozerali pavúčiky s vyplazeným jazykom. Pavúčik sa rozosmial. Takto si spokojne žil vo svojom malom zrkadlovom kráľovstve.
Jedného dňa sa opäť hojdal medzi perlami rosy. "Dopredu – dozadu, dopredu – dozadu, vpred a vzad!" Zrazu sa zem zatriasla. Kvapky rosy sa odtrhli a popadali na zem. Hojdačka sa silno rozkývala a pavúčik sa jej ledva udržal. Taký hluk ešte nikdy nepočul. Niečo sa blížilo. Bolo to čoraz bližšie. Pavúčik si od strachu zakryl uši. A potom to uvidel.
Pozerali sa naň veľké modré oči. Patrili dievčatku s pehavým nosom a dlhými vrkočmi. Usmievalo sa naň tak milo, až sa prestal báť. "Aha, deti, pavúčik!" povedalo ticho. "Aký je milý!" "Emily, poď už!" ozvali sa hlasy. "Čoskoro bude večer!" "Už idem!" odpovedala Emily. Potom sa ešte raz pozrela na pavúčika. "Maj sa tu dobre!" A rozbehla sa za ostatnými deťmi.
Všetko sa udialo veľmi rýchlo. Pavúčik nestihol povedať ani slovo. Nestihol sa predstaviť. Nestihol ani pošepkať, že na kríku zostala visieť bodkovaná mašľa. Celú noc potom sedel na hojdačke a premýšľal o Emily. Počul jej hlas, smiech aj hlasy ostatných detí. Určite to boli jej kamaráti. A vtedy sa prvýkrát cítil veľmi sám.
Na druhý deň ráno boli perličky rosy opäť na svojom mieste. Hmla sa o ne počas noci postarala. Pavúčik sa z nich však tentoraz veľmi netešil. Smutne sa pozrel smerom, ktorým včera odišla Emily s ostatnými deťmi. "Musím niečo vymyslieť," povedal si. Posadil sa na hojdačku a začal sa hojdať. "Dopredu – dozadu, dopredu – dozadu, vpred a vzad!" Hojdačka sa kolísala stále rýchlejšie. "Dopredu – dozadu, vpred a vzad, mám deti rád!" Pavúčik sa odrážal čoraz vyššie. "Dopredu – dozadu, vpred a vzad, chýba mi kamarát!" A zrazu dostal nápad."Už to mám!"
Opatrne sa postavil na hojdačku. Pokrčil nohy a začal sa nakláňať. "Dopredu – dozadu, vpred! Leť, hojdačka, leť!" Hojdačka sa rozkývala tak silno, až sa odtrhla. V tej chvíli zafúkal vietor. A pavúčik letel. Letel ponad hmlu. Letel ďalej a ďalej. Tmavé miesto, kde celý život býval, sa pomaly strácalo v diaľke.
Pavúčik žasol. Všade okolo žiarili farby. Slnko hrialo a vzduch bol príjemne teplý. Nikdy predtým nevidel svet taký krásny. Srdiečko mu bilo od vzrušenia. Vietor ho niesol stále ďalej, až priletel do veľkého parku. Na ihrisku sa tam hralo veľa detí. "Deti! Ahoj, deti!" tešil sa pavúčik. Najradšej by im zamával všetkými nohami naraz. Musel sa však pevne držať svojej pavučinky, aby nespadol. Keď bol už nízko nad zemou, jemne potiahol nitku. Pomaly klesal nižšie a nižšie. Nakoniec pristál na bielej sedmokráske uprostred zelenej lúky.
"Dokázal som to!" zašepkal šťastne. Chvíľu si oddýchol a rozhliadol sa okolo seba. Vedel, že našiel miesto, kde už nebude sám. Najskôr si nájde pekný kútik na novú pavučinu. Potom si upletie novú hojdačku. Trochu sa pohojdá na slniečku a poteší sa zo všetkých krásnych farieb. A pôjde sa predstaviť deťom. Možno sa medzi nimi hrá aj Emily.
A ak by ste chceli pavúčika niekedy stretnúť, skúste sa dobre poobzerať na jeseň. Slnko občas zohreje vzduch tak príjemne, že to vonku vyzerá skoro ako v lete. Vtedy zafúka jemný vánok. A možno práve v tom vánku poletí malý odvážny pavúčik. Ponesie ho tenká pavučinka. A možno bude vyzerať ako dlhý vlas z Emilynho vrkoča.